Rozsudok Krajského súdu v Trnave v prospech obce Dolná Streda

Dňa 24.1.2020 bol obci doručený rozsudok Krajského súdu v Trnave vo veci

žalobcu v 1. rade:        Slovenský rybársky zväz – Rada Žilina 

žalobcu v 2. rade:        Slovenský rybársky zväz, Mestská organizácia Sereď

proti

žalovanej v 1. rade:                Obec Dolná Streda

žalovanému v 2. rade:            SR – Slovenský pozemkový fond

 o určenie neplatnosti Nájomnej zmluvy medzi žalovanou obcou a žalovaným SPF.

Krajský súd vo veci rozhodol takto:

1. Napadnutý rozsudok Okresného súdu v Galante sa potvrdzuje
2. Žalovaným v prvom a druhom rade sa priznáva voči žalobcovi v prvom rade nárok na náhradu 100 % trov odvolacieho konania

                                                  Toto rozhodnutie prijal senát jednomyseľne (3 : 0)
Z rozsudku vyberáme:

Žalobcovia sa mýlia aj v tvrdení, že táto zmluva priamo ohrozuje výkon ich rybárskeho práva na spornej vodnej ploche, ktoré im vraj patrí zo zákona. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 139/2002 Z. z. však ministerstvo životného prostredia prideľuje žalobcovi v 1. rade výkon rybárskeho práva na vodných tokoch. Z ustanovenia § 2 ods. 2 písm. c), d), g) a h) cit. zák. však vyplýva, že vodný tok je len jedna z foriem vodnej plochy, na ktorých je možný výkon rybárskeho práva. V tomto ustanovení sú však upravené aj iné vodné plochy, medzi ktoré patrí rybník, vodárenská nádrž a tiež ostatná vodná plocha. Z § 4 ods. 4 až 8 cit. zák. potom vyplývajú osobitné režimy prideľovania výkonu rybárskeho práva na jednotlivých druhoch vodných plôch, a vyplýva z nich aj to, že na iných vodných plochách než vodných tokoch nepatrí žalobcovi v 1. rade výkon rybárskeho práva zo zákona, ale jeho pridelenie je možné aj iným osobám. Z odôvodnenia rozhodnutia ministerstva životného prostredia z 23. novembra 2017 je pritom zrejmé, že v prerokúvanej veci sa viedol spor o charakter vodnej plochy „odstavné rameno Dolnostredské“, po viacerých rozhodnutiach prvostupňových a odvolacích orgánov však nakoniec zostalo v platnosti rozhodnutie Okresného úradu Galanta z 20. apríla 2005, podľa ktorého táto vodná plocha nie je vodným tokom, ale ostatnou vodnou plochou. Z tohto skutkového záveru napokon vyšiel aj súd prvej inštancie a žalobcovia ho v podanom odvolaní spôsobom zodpovedajúcim § 365 C. s. p. nespochybnili. Pretože však táto vodná plocha nie je vodným tokom, nemal žalobca v 1. rade zákonné právo na pridelenie výkonu rybárskeho práva na nej v zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 139/2002 Z. z. Tým je vyvrátený argument žalobcov, že by sama existencia nájomnej zmluvy priamo zasahovalo do práva na výkon rybárskeho práva na tejto vodnej ploche. Do jeho výkonu zasiahlo ministerstvo svojím rozhodnutím, to však (ako už bolo odôvodnené vyššie) naliehavý právny záujem žalobcov na určení neplatnosti nájomnej zmluvy medzi žalovanými neopodstatňuje. Žalobcovi v 2. rade ako organizačnej jednotke žalobcu v 1. rade potom podľa zákona č. 139/2002 Z. z. nepatrí žiadne právo na pridelenie výkonu rybárskeho práva.