Informácie

 

Po prvýkrát sa obec spomína ako Zeredahel 28. 8. 1283, keď uhorský kráľ Ladislav IV. daroval ostrihomskému arcibiskupstvu územie susediacej osady Únovce. História obce však siaha podľa archeologických nálezov do obdobia pred naším letopočtom, čoho dôkazom je i soška, tzv. Venuša z Dolnej Stredy. Svedectvo osídlenia dosvedčuje pohrebisko staromaďarských bojovníkov z 10. stor. n. l. ako i slovanské pohrebisko z 11. storočia. Vznik a rozvoj Dolnej Stredy spolu so susednou Sereďou určovala významná poloha križovatky dvoch historických ciest, jedna smerovala západovýchodne z Moravy cez Trnavu a Šintavu do Ostrihomu, druhá viedla severojužným smerom údolia Váhu. Pohnutá história obce sa druhýkrát zaznamenala v r. 1312, keď vojská Matúša Čáka z Trenčína obec zničili a kostol vypálili.

Najstaršia pečať obce sa zachovala na písomnosti, ktorú vydal richtár a prísažný v roku 1608. V pečatnom poli je zobrazená postava biskupa držiaca pastiersku palicu ako symbol, že zemepánom obce bol ostrihomský arcibiskup. Ďalšia pečať Dolnej Stredy bola vyhotovená v roku 1712.

V roku 1553 sa obec opätovne spomína ako znovuvybudovaná, pravdepodobne po ničivých tureckých nájazdoch.

V r. 1571 - 1574 sa Dolná Streda uvádza ako oppidum, t. j. mestečko s týždennými i výročnými jarmokmi a širokou remeselnou výrobou. Obec je spomínaná ako významné poľnohospodárske sídlo patriace Trnavskému panstvu ostrihomského arcibiskupstva. Rozvíjali sa tu remeslá ako: pletenie košov, košov, plotov, tkáčske remeslá, lisovne konopného oleja a koželužna. Rozvoj obce ovplyvňoval rybolov a pltníctvo.

Druhá polovica 16. stor., celé 17. stor. a začiatok 18. stor. bolo obdobím, ktoré obci prinieslo viaceré vojnové pustošenia a živelné pohromy, najmä povodne Váhu, požiare, ale i mor, ktorý zúril v r. 1710 - 11.

Z histórie je známy štrajk poľnohospodárov v r. 1928, do ktorého sa zapojili i občania obce. Na Veľkonočnú nedeľu 1. 4. 1945 sa obcou prehnal front II. svetovej vojny, ktorý poznamenal obec škodami aj obeťou z radov občanov. V roku 1950 bolo založené JRD ( Jednotné roľnícke družstvo), ktoré v roku 1964 prešlo na Štátny majetok. V roku 1970 bola obec pripojená k mestu Sereď. Od roku 1965, kedy bola dobudovaná Niklová huta (už zatvorená) ležiaca v katastrálnom území obce, obyvatelia nachádzali prácu v tejto továrni, ako i v ďalších vznikajúcich podnikoch, ako je napríklad Dong Jin Slovakia.

V r. 1990 sa obec osamostatňuje a zveľaďuje. Svedčí o tom plná plynofikácia, rozvod vodovodu, kanalizácie, nového osvetlenia a rozhlasu. V obci sa zachovali tradičné názvy ulíc a z tradičných remesiel výšivka. Takmer 30 firiem a podnikateľov v katastrálnom území obce úspešne reprezentuje obec, ktorá sa stala takmer rovnocenným partnerom mestu Sereď i významným obciam tohto regiónu.

Kostol

Dominantou obce je barokovo-klasicistický kostol dobudovaný v r. 1781, nesúci meno sv. Jakuba.

Kultúra

Obec je rodiskom jaskyniara Jána Majku (objaviteľa jaskyne Domica) a básnika Vojtecha Mihálika. Tu pôsobil ako farár i prvý slovenský poslanec v uhorskom sneme ThDr. Ferdinand Juriga. Pýchou obce bol i spevák SND František Benkovský. Obec bola známa vysokou úrovňou ochotníckeho divadla a hodov.


Turizmus

Na Kostolnom námestí sa rozprestiera nádherný park, v ktorom sa nachádza aj "storočná lipa", artézska studňa, ako aj kostol sv. Jakuba. Návštevníkom ponúka príjemný relax v podobe prechádzok.


zdroj: www.slovakregion.sk